 |
RODNYJA VOBRAZY
|
|
Vobrazy miłyja rodnaha kraju,
Smutak i radaść maja!..
Jakub Kołas
|
|
|
|
|
|
|
Tak błizka da nieba – choć zory ŭ papachu zhrabaj. Uźniaŭšysia ŭvierch pa ściažynie abryvistaj, koŭzkaj: «Dambaj!» – ja huknuŭ. Prakaciłasia recha: «Damba-a-j». I cieniem prajšoŭ pa viaršyniach Mikoła Husoŭski. – Kudy vy? – spytaŭ ja. – Nikudy. – Adkul? – Niadkul. Prajšłi alpinisty – Ełitnyja dzieci prahresu. – Sa mnoj ty ci ź imi?.. Rašaj, jak zachočaš, pakul Kastry nie pahaśłi I pieśni śpiavajuć čarkiesy. My rušyłi pobač Na połymia dalnich kastroŭ. Jak strašna iści ź nieśmiarotnym Chadoju śmiarotnaj! – Skažy ty mnie: Zaraz palujuć u vas na zubroŭ? – Palujuć, – zmaniŭ ja. I jon uśmichnuŭsia harotna. Čaban la kastra, pryvitaŭšy, Padaŭ nam ajran: – Pitvo biez atruty... Napitak niazvykły dla Rymu. – Pra što ty, čaban? – Pra žyćcio. Pra ludziej ja, ałan, Što tolki kachajuć Dy šče pamirajuć biaz hrymu. My doŭha maŭčałi. Na poŭnačy vietach patuch. Stupałi płaniety svaim uračystym paradam. Ni chto my, Ni što my – pra nas nie pytaŭsia pastuch. I ŭstaŭ ja iści. A Husoŭski pramoviŭ: «Niapraŭda». – Niapraŭda, – skazaŭ jon. – Biaz hrymu naš pot. Mazałi. Čaban nie spračaŭsia: – Ja bajku adnu vam razbaju. Žyŭ baj na Dambai. Naładziŭ jon raj na ziamłi – Ź vinom i hulboju – jak raj toj spatrebiŭsia baju. Jon ziellem apojvaŭ svaich nienadziejnych słužak, I najmity vieźłi ich, sonnych, pad šaty Dambaja. I tam im kazałi: «Vy trapiłi ŭ raj nie za tak – Za viernuju słužbu, Za viečnuju pracu na baja». Try dni im daryłi na rajskija hulni. Paśla Znoŭ ziellem paiłi, da baja pryvoziłi ŭnočy. – Džyhity maje! Pasivieła ad hora ziamla, Kałi vas nia stała! I ślozy spałiłi mnie vočy! Ja nieba małiŭ! I pačuŭ mianie Boh: «Zabiraj Batyraŭ svaich...» Vas małitvy maje ažyviłi! Słužycie mnie vierna – I kožny z vas vierniecca ŭ raj! Słužycie mnie vierna!.. – I vierna batyry słužyłi. – Znajomaja bajka... Dy ja nie słužyŭ karalu: Słužyŭ ja Viałikamu kniastvu, adzinaj Ajčynie. Zrabiŭ, što paśpieŭ; Što nia zdoleŭ – jašče adrablu: Na słavu Ajčynie jość novaja pieśnia ŭ začynie. Adno razhadaŭ ty: viałiki ja źviedaŭ padman. Dy praŭdzie nia zdradziŭ, Źbiraŭ svaju praŭdu pa žmieńcy!.. – Dyk chto ž vy takija? – spytaŭsia narešcie čaban. I ja pramaŭčaŭ. A Husoŭski skazaŭ: «Čužaziemcy». Padziakavaŭ jon čabanu za ajran, za ahoń. – Para mnie!.. Na łovy hukajuć dubrovy, na rozdum. – I śvisnuŭ u palcy. I ŭstaŭ, jak ukopany, koń. I pryvidam źnik čužaziemiec, Što z Husava rodam. – Sapraŭdny džyhit! Nie pavieru nikołi, što hość... – Apošnija iskry u kastry čabana balavałi. – Skažy, čužaziemiec, paety ŭ krajoch vašych jość? – Byvałi, – skazaŭ ja, – Kałi na zubroŭ palavałi. Byvajcie... – Byvaj. Kałi niešta nia tak, vybačaj... Daśpiełi na dośvitku Zor załatyja arechi. Zhrabaŭ ja ŭ papachu ich, Kłikaŭ prastoru: «Damba-a-j!..» Daloka kaciłasia, tupała, cokała, šorchała recha...
|
|
|
|
Padabajecca
Nie padabajecca
|
|
2009–2020. Biełaruś, Miensk.
|
|
|